Questy

Mystická Dýka

M arióóóóóón, poď sa na toto pozrieť!"
Marion zdvihla hlavu od čierneho drozda, ktorý jej skackal pri nohách, a rozbehla sa smerom, odkiaľ prichádzal bratov hlas.
"Marion, čo je toto za hubu?" povedal Lucas a ukázal prstom na neveľký, no zato čudne sfarbený hríb.
"Hmmm, neviem. Vezmi ho, možno bude mama vedieť."
Lucas sa zohol, odrezal hubu a hodil ju do košíku k ostatným hríbom, prevažne dubákom, ktoré dnes našli. Onedlho sa obaja zhodli na tom, že hríbov je dosť na celú večeru a obrátili sa smerom domov. Neznáma huba im však neschádzala z mysle.
"Myslíš že je jedovatá?" opýtal sa Lucas.
"Neviem, mama bude určite vedieť."
"A aj keby bola, ja ju jesť môžem."
"A to už ako, há?"
"No jedovaté hríby sú predsa jedovaté len pre slabé dievčatá. Ozelenejú po nich a narastú im dlhé fúzy z nosa a uší a na nose veľká bradavica väčšia ako celá hlava!"
"Ty si vymýšľaš!"
"Nevymýšľam, povedal to môj kamarát a ten to vie! Jeho sestra je ježibaba!"
"Vymýšlaš si! Ježibaby neexistujú! Poviem mame že klameš!"
"Neuverí ti, som starší a jej obľúbenejší!"
"Klameš ........ "
Ako sa tak hádali, zrazu Marion stíchla a zastala.
"Počuješ to, Lucas?"
Lucas neodpovedal a započúval sa. Dlho bolo ticho a potom sa mu zazdalo ako keby niekde veľmi ďaleko zazvonila ocel. Bolo to ale tak ticho, že nevedel, či si to len nepredstavil sám v hlave.

"Marion, odkiaľ to prichádza .... Héééééj, Marion, kam to bežííííš???" Lucas sa rozbehol za sestrou. Zastala na okraji lesa a obaja skočili za neveľký kerík. Na čistine sa ozývali zvuky boja. Akýsi rytier v čiernom brnení na hnedom koni bojoval s ohyzdnými tvormi, ktorí sa podobali ľuďom.
"To sú orkovia!" zhíkol Lucas.
"Nie, orkovia nechodia na koňoch." pokrútila hlavou Marion.
"Nie ten na koni, ale tí škaredí na zemi, ty hlúpa."
"Nenadávaj mi, poviem to mame!"
"Ja na teba pošlem orkov. Také dievčatá, ako ty si, varia v kotloch a potom si ich dávajú medzi krajce chleba!"
"Klameš, poviem to ...
Marion uprostred vety prerušil rykot rytierovho meča. Obaja stíchli a zadívali sa do boja. Jazdec zakaždým odišiel od nepriateľov trochu ďalej, potom sa vrátil a útočil z plného cvalu.
Orkov nebolo veľa a onedlho už ani jeden.
Rytier sa len popozeral, očividne spokojný so svojou prácou. Utrel si zakrvavený meč do kusa handry a odcválal smerom k mestu, v ktorom bývali aj Marion s Lucasom.
Tentoraz sa od súrodenca rozbehol Lucas, proti čomu bola očividne Marion. Chlapec bežal k mŕtvym orkom ako najrýchlejšie sa dalo, aby pritom nerozsypal košík s nazbieranými hríbmi na večeru.
"Vááááááááááááááu," nezdržal sa Lucas údivu keď dorazil k bojisku," Marion, tí orkovia smrdia viac ako ty, keď celý deň kydáš hnoj!"
mystik "Ja ťa naozaj poviem mame."povedala Marion zadychčane držiac sa za pravý bok keď dostihla brata.
Lucas chytil najbližšiu palicu a začal sa ňou vŕtať v nose najbližšieho orka, pričom priam vyžaroval nadšenie. Marion si k nemu len sadla a ešte stále sa snažila rozdýchať na jej kondíciu pridlhý beh.

Vtedy sa zjavila. Z ničoho nič. Obaja sa práve pozerali inam, no v tom momente, ako sa zjavila, sa pozreli práve na tú postavu. Bola nevysoká, úplne zahalená v plášti s kapucňou. Ten plášť bol nadpozemský. Jednoducho bolo Lucasovi aj Marion jasné že ten plášť, a vlastne aj postava v ňom, nemôže pochádzať z tohto sveta.

Bytosť vyžarovala strach. Lucasovi vypadla zasoplená palička z ruky a košík s večerou sa mu zviezol na zem, kde sa jeho obsah rozsypal na okolie, Marion pre zmenu úplne prestala dýchať a zbledla. Postava sa na nich dívala, pokiaľ sa to tak dá povedať, pretože oči neboli vidieť. Nevyzerala však, že by chcela zaútočiť.

Jej pohľad upútala zelená huba na zemi. Podišla pomalým krokom k Lucasovi a zohla sa po ňu, pričom odhalila kus svojej ruky. Tá bola úplne čierna, akoby pohlcovala všetko svetlo vesmíru.

Bytosť vzala hubu do ruky a strčila si ju do vrecka v plášti. Vydala chrapotavý a dlhý zvuk podobný nádychu. Z rukáva vystrčila všetky prsty a dotkla sa ukazovákom Lucasovho čela. Koniec prsta začal svietiť na zeleno, bytosť prst odtiahla a ukázala na chlapcove nohy.

Mal na nich topánky. Mali tvar obyčajných topánok, avšak boli zo zvláštnej látky. Akoby vlákna látky, z ktorých boly ušité, boly zo zlata. Na ich spodnej strane sa skvel vygravírovaný nápis Nexios.

"Raz, dva, tri. Idééééém!" Lucas si odokryl oči a prvé, čo uvidel, bola jeho sestra, ktorá sa snažila napchať do suda.
"To neplatí!" ozval sa tlmený hlas zo suda, Marionine nohy, ktoré z neho trčali, sa začali metať sem a tam, aby dievča vyliezlo ."Počítaš rýchlo! Takto sa nedá hrať!"
"Nepočítam rýchlo, všade sa takto počíta, ty krpatá!"
"Nepočíta! Poviem to mame!"
"A nepovieš, zavriem ťa v sude!"

Súrodenci sa hádali neďaleko svojho domova v jednej okrajovej ulice mesta Britain. Pomaly sa zvečerievalo a začínali svietiť nočné lampy. Lucasove nové topánky...boli zvláštne. Ony boli zvláštne samy o sebe, ale večer boli zvláštne ešte viac, pretože vydávali čudný svit.

Lucas sa hádal s Marion, ako to bývalo vo zvyku, a preto si ani jeden z nich nevšimol vysokú postavu v hnedom plášti. Tá sa, akonáhle ich uvidela, skryla do tieňa.

Táto žena (pretože tá postava ženou bola) sledovala hádku súrodencov so stále väčším pobavením a už už sa chcela odobrať svojou cestou, keď zbadala topánky na chlapcových nohách.
"Počítam dobre, tak isto rýchlo počíta aj kat pri verejných popravách!"
"Klameš! Kat nepočíta pri poprave! Kat je ten čo vísí na slučke!"
"Ty nevieš ani kto je kat?! To si taká ..."
Lucas sa zastavil uprostred vety.
"M-M-Marion, n-n-nepočula si t-t-to?"
Marion neodpovedala, len sa potichu so strachom v očiach obrátila k miestu kde sykla tasená čepeľ.

Skôr než stihol niekto niečo urobiť vyletelo niečo z tieňa na Lucasa a zrazilo ho k zemi. Lucas zapišťal od strachu a Marion sa rozbehla k domom volajúc matku.

"An Ex Por!" ozval sa hlas čarodejnice a Marion doslova zmrzla vo vzduchu.
Lucas sa metal pod rukami, ktoré ho tlačili k zemi, ale jeho detská sila nič nezmohla, aj keď sa jednalo o ženu. Chlapec pocítil na krku dýku. Vyžarovala zvláštne modré svetlo, avšak bola dosť tupá.
"Počúvaj ma, ty zasran! Nemám záujem míňať si mágiu na trdlo ako si ty, tak se veľmi netrep a ja ti veľmi neublížim."

Lucas začul niečo, v čo už nedúfal. Pomalý a vzdialený dupot konských kopýt. Trhol hlavou, ruka čarodejnice mu nachvíľu skĺzla z úst. To využil a zakričal najhlasnejšie a najzúfalejšie ako dokázal.

Čarodejnica napravila svoju chybu. Kúzlom zlepila chlapcovi pery a začala mu stŕhať zlaté topánky. Zdalo sa že dupot kopýt nepočuje a v tom bola nádej.

Kopyta sa zrýchlili, boli stále hlasnejšie a onedlho bolo už počuť aj hlas jazdca, ktorý popoháňal koňa vpred. To už si čarodejnica nemohla nevšimnúť. Odskočila od Lucasa a znova sa skryla do tieňa. Pár sekúnd na to prišiel kôň aj s jazdcom. jazdec bol starý hraničiar, v modrom krúžkovanom brnení a s medveďou maskou namiesto prilby. V ruke držal kušu a nemal práve najpriateľskejší pohľad v tvári.

Uvidel chlapca na zemi a paralyzované dievča neďaleko od neho. Rýchlo nabil kušu.
"Kal Vas Flam!" ozvalo sa z tieňa.
Hraničia nestihol zareagovať. Strela ho trafila do boku. Stále však mohol pokračovať v jazde.
Vystrelil a trafil vrahyňu do ramena. Tá zvreskla, a vykríkla ďalšie kúzlo paralýzy.
Hraničiar vztiahol zelený predmet tvaru srdca. Stlačil ho a srdce sa rozbúchalo. Okolo jazdca sa vytvorila aura, ktorá odrazila červené svetlo paralyzujúceho kúzla a zmizla.

Ranená čarodejnica s tým nepočítala a zmrzla so strašným výrazom v tvári.
"Por Ort Grav!" zareval hraničiar. Z oblakov sa zviezol blesk a bez akéhokoľvek zvuku čarodejnicu zabil.
Jazdec si vydýchol a rýchlo si zaviazal spálený bok. Nad mŕtvolou sa zjavil duch. Zavrčal vražedným zvukom na hraničiara a zmizol. Ranger sa obrátil a pomaly odcválal nevedno kam.

Za niekoľko minút zrazu Marion spadla na zem a mohla sa hýbať. Pribehla k Lucasovi a pomohla mu na nohy.
Lucas sa obul do svojich topánok. Spolu sa o seba opreli a mlčky sa vybrali domov.
Lucas sa vtedy obrátil. Chcel ešte vidieť na človeka, ktorý ho chcel zabiť. Mŕtvola ležala na zemi s roztiahnutými rukami a s tým istým šokovaným výrazom na tvári.
Chlapcovu pozornosť upútala pravá ruka. Dýka v nej už nebola, pritom ju nemal kto vziať.

Tajomná zbraň sa vyparila neznámo kam, tak ako duch.

Copyright 1999-2013 Dark Paradise